Granátovník púnsky

Granátovník Púnsky-, punica granatum “Nana”

O pôvode tejto subtropickej rastliny sa vedie veľa diskusií a privlastňuje si ho mnoho kultúr. Je jednou z mála rastlín, ktoré boli oddávna predmetom bájok , povestí, symbolom plodnosti a šťastia. Podľa neho je pomenované mesto v Španielsku, české polodrahokamy či azda najznámejší produkt z granátového jablka- sirup Grenadina, neoddeliteľná súčasť koktejlov a osviežujúcich nápojov. Názov pochádza z púnskeho Kartága, odkiaľ plody vyvážali a z latinského granum-zrno, čo zdôrazňuje množstvo semien v plode.


Predsa len napriek všetkým diskusiám o pôvode ranátovník púnsky pochádza z  oblastí Himaláje, Irán , Afganistanu,  od staroveku sa však rozšíril do Stredomoria .Podľa cyperskej báje zasadila prvý granátovník na ostrove sama bohyňa lásky a krásy Afrodita, ktorá prišla z Orientu. Granátové jablko jej odvtedy bolo zasvätené a v starovekom svete patrilo medzi uznávané afrodiziaká.

Plody a kvety stelesňujú oba póly sexuality – mužský aj ženský, ktoré bohyňa zjednocuje. Tiež sa traduje, že strom poznania bol práve granátovník a že zakázané bilblické jablko bolo v skutočnosti jablko granátové.
Granátovník púnsky rastie ako opadavý ker alebo strom s výškou do 3 – 5 m s bohatým rozkonárením. Má krátky kmeň a hustú korunu s konármi smerujúcimi nahor. Jedinečné sú veľké jasnočervené alebo oranžovočervené
kvety.
Plody , granátové jablká, sú veľké bobule so semenami v dvoch poschodiach. Vnútro plodu je delené na 6 – 12 komôrok oddelených tenkou blanou obsahujúcou trieslovinu tanín. Je vyplnené hranatými, tesne na seba priliehajúcimi granulami, ktorých počet je v priemere 700. Každá granula obsahuje jedno biele alebo červené, mäkké alebo tvrdé hranaté malé semeno, obalené v zrelom štádiu rôsolovitou dužinou, ktorá je od ružovej až po červenú farby  a sladkokyslej chuti a je to tá časť , ktorú konzumujeme. Semená predstavujú približne 52% váhy.

 

Najmocnejším afrodiziakom bolo práve granátové víno, ktoré sa z jabĺk v staroveku vyrábalo. Granátovník bol tiež veľmi dobre známy aj v starovekom Egypte, kde sa dostal asi v období Novej ríše. Granátové jabĺčka obsahujú množstvo minerálnych látok (vápnik, fosfor, železo, sodík, draslík) a vitamíny (thiamín, riboflavín, niacín a kyselinu askorbovú). Kôra granátovníka obsahuje vysoké množstvo trieslovín, kyselinu gallusovú a viaceré alkaloidy z ktorých niektoré pôsobia veľmi účinne proti črevným parazitom.

Z kôry koreňa sa v staroveku tiež pripravoval nápoj poznania, ktorý sa varil z viacerých bylín sa svojím účinkom sa dal prirovnať k legendárnej amazonskej ayahuaske. V našich podmienkach sa pestuje predovšetkým trpaslíčí granátovník, ktorý dorastá do výšky maximálne jeden až jeden a pol metra ale mimoriadne bohato kvitne a rodí. Terasa či balkón ozdobený kvitnúcim granátovníkom je jednoducho neprehliadnuteľná. Krvavo červené kvety kvitnú na stromčeku celé leto a z niektorých sa vyvíjajú chutné malé plody, ktoré dozrievajú na rastline koncom jesene a začiatkom zimy. Na zimu rastlina opadáva a dá sa prezimovať v chladných hoc i tmavých priestoroch pri teplotách len pár stupňov nad bodom mrazu.
fotografia punica granatum “Nana”

V našich podmienkach je granátovník cennou izbovou alebo balkónovou rastlinou. Je predovšetkým veľmi dekoratívna svojími listami a kvetmi. Doba kvetnutia je dlhá. Má veľmi veľa červených kvetov, kvitne na jar na mladých výhonkoch a poskytuje drobnejšie ovocie. Kvety mají v priemere  4 – 5 cm. Rastlina na zimu opadavá. Opadnutím listov končí vegetačný rast. Raší ale skoro na jar. Kvitne ale neustále od mája do septembra, plody dozrievajú postupne koncom októbra až novembra.
Plody sú  bobule 3 – 6 cm v priemere, gulaté s vytrvalým kalichom. Šťava má načervenalú až krvavú farbu, prijemnú vôňu a chuť. Plody sa konzumujú v čerstvom stave, alebo sa zpracovvajú na šťavy a kompóty. Šťava obsahuje tiež značne množstvo vit. C.
Šťava  z dužiny má mnoho vitamínu C, B, bohato zastúpený sodík, vápnik, horčík a ľahko stráviteľné sacharidy glukózu a fruktózu. V olejnatých semenách je preukázaný vysoký podiel flavonoidov a fytoestrogénov, a to konkrétne steroidných hormónov estrónov, estradiolu a testosterónu. Sú to látky podobné hormónom a steroidom, ktoré môžu znižovať hladinu estrogenu v tele a tak zmenšovať riziko estrogénnych nádorov ako je rakovina prsníka. Využíva sa pri liečbe hormonálnych problémov žien v prechode, kde produkcia hormónov rapídne klesá. Za potencionálnym vznikom rakoviny sa skrývajú aj tzv. antioxidanty, ktoré zabraňujú alebo podstatne znižujú riziko výskytu rakoviny. Sú to napr. flavonoidy a estery kyseliny galovej ako prirodzené antioxidanty granátového jablka. Štúdie poukazujú, že olej lisovaný za studena zo semien má antioxidačnú aktivitu blízku zelenému čaju, ale vyššiu ako červené víno. Granátovník púnsky sa už po stáročia odporúča ako omladzujúci a regeneračný  prostriedok. Olej zo semien vykazuje stimulačný účinok na novotvorbu keratinocytov, teda buniek, ktoré sú nevyhnutné na prekrytie kožných defektov( popáleniny, bercove vredy , preležaniny), spevňuje kožu, zníži zápal a priaznivo pôsobí na látkovú výmenu tukov v koži a na kožný imunitný systém.Granátovníku vyhovuje klasický záhradný substrát, ktorý je bežne v predaji. Najviac vlahy mu musíme poskytnúť na jar a v lete. V zime , keď je bez listov, zalievame málo, jen aby koreňový bal celkom nepreschol, prípadne nevyschol. V tomto období rostlinu umiestime na chodbe, alebo v pivnici, prezimuje proste všade tam, kde je aj tma, ale teplota nesmie vystúpiť nad 10*C.
V období vegetácie pravidelne prihnojujeme univerzálnym hnojivom. Slabé výhonky vystrihujeme a tvarujeme peknú korunku, buď ako ker, alebo ako stromček.JV januári, či vo februári  môžeme rastlinu preniesť do menej teplej miestnosti nad 13*C, kde hneď  začne rašiť a rást. Na jar, hneď po ľadových mužoch, môžeme rastlinu umiestiť von na balkón, či terasu do polotieňa. Keď si za pár dní zvykne, snesie i priame svetlo, slnko. Pri troške starostlivosti se dočkáme pekného ozdobného keríka, ktorý sa nám odmení po celé leto každoročne peknými kvetmi a najeseň chutnými plodmi. Bude okrasou našej záhrady, či bytu. V našich podmienkach kvitne len táto zakrzlá  varieta „Nana“. Rastliny vypestované zo semen z zakúpených plodov u nás v obchode a z voľnej pôdy v zahraničí od nich dovezených nezakvitnú u nás nikdy.

Pestovanie tropických a subtropických rastlín