Pepíno Gold / Solanum Muricatum

Pestovanie pepíno gold na balkónoch a parapetách bytových okien

Solanum Muricatum AIT- pepino gold…patrí d skupiny ľuľkovitých, kde radíme aj zemiaky, s ktorými má veľmi podobné kvety, jeho najpravdepodobnejší pôvod bude asi v Austrálií alebo v Peru a možné je aj to, že z Kolumbie, odkiaľ sa postupne rozšírilo do všetkých zemí sveta vrátane Európy, okolo roku 1785.  Slovo Pepino pochádza zo španielčiny, v preklade do našeho jazyka znamená niečo, ako “šalátová uhorka”, ktorá kým nie je plod v plen zrelosti, najviac vystihuje jeho chuť.

Podobne, ako u nás, sa v približne rovnakom období  pepín uchytilo na Novom Zélande, kde bol spracovaný celý návod na jeho pestovanie. Na Slovensku zasa sa peino stalo pomerne známou novinkou len pred asi 20 rokmi, pre jeho fantastickú chuť a ľahké pestovanie sa začalo hromadne využívať.

Plody sú veľmi trvanlivé, v chlade po dozretí v pivnici vydržia aj 3-4 mesiace bez akejkoľvek ujmy, na strome sa nechávajú plne dozrieť, aby získali sladkosť, vtedy je ich chuť veľmi podobná chuti sukrového melóna, preto sa pepinu u nás ľudovo hovorí “melónový strom”. Konzumujú sa v prvom rade v surovom stave aj so šupkou, ktorá je veľmi tenká, pri jedle nijako nevadí. Dužina je žltej farby, veľmi vonná, aromatcká, s obsahom až 60 mg vitamínu C v 100 gramoch dužiny. Ak ich pred konzumáciou mierne osladíme, pridáme niekoľko kvapôčiek citrónovej šťavy, jeho chuť je ešte delikatesnejšia. Kedže dužina pepina je “vodnata” ako melón, veľmi často sa z neho vyrábajú šťavy do nápojov, džemy, pokrájané na mesiačiky sa môžu aj zavárať, hodia sa aj grilované ku pečenému mäsu.
Botanická charakteristika Pepíno gold: pepino /solanum muricatum je vytrvalá bylina s poliehavým rastom do vzdialenosti až 100-130 cm. Vzhľadom na naše klimatické podmienky sa u nás pestuje, ako jednoročná, podobne, ako rajčiny, len s tým rozdielom, že pepíno sa neradí medzi zeleninu, ale ovocinu. listi pepina súaž 15 cm dlhé, úzke, drsné, niektoré majú tzv. krídla/delia sa. Kvety sa objavujú až do jesene v latách, viz fotografia sem:
Pepíno gold
 samozrejme samoopelivé , obojpohlavné biele s fialovým pruhovaním. 
Ak však kvety umelo doopeľujeme štetčekom, môžeme tak docieliť ešte bohatšiu úrodu.
Plody pepína sú mierne sploštené, vajcovitého alebo oválneho tvaru, v čase rastu zelené, postupne pri zrení dostávajú mierne nafialovelý nádych s výraznými fialovohnedými pruhmi, nakoniec , keď plod celkom dozreje, plody zožltnú alebo dostanú mierne oranžový nádych. Pruhovanie na plodoch zostáva aj po ich dozretí. Zrelé plody z rastlín neopadávajú, deda sa nemusíme obávať, že niekomu padnú na hlavu .Uprostred plodov sú semená, ktoré pri jedle absolútne nevadia a nie je ich ani veľa.
Pepino sa u nás pestuje s veľkou obľubou hlavne vo  východnej a južnej časti Slovenska hlavne pre priaznivé klimatické podmienky s pomerne veľkou dávkou slnečných lúčov počas dňa, nie je však problém ani s pestovaním na severe, ako to aj potvrdzujú fotografie mojich rastlín, ktoré priniesli bohatú úrodu v podtatranskej oblasi bytového domu na balkóne. Vynikajúco znáša slnečný úplal, vôbec rastline nevadí.

Pôda: by mala byť ľahká, s perlitom, pepino vynikajúco reaguje na aždé prihnojenie prírodnými/ nikdy nie umelými/ hnojivami. Vynikajúco sa mi osvedčil surový konský hnoj, trus z netopierov, ale aj biohumus- produkt kalifornskych dážďoviek, PH pôdy by v konečnom dôsledku malo byť okolo pH 5,5.

Pepino veľmi rýchlo rastie, kvitnutie rastlín sa často dostavuje už mesiac-dva od rozmnoženia odrezkami.
Pri raste sa doporučuje nechať 4-5 kostrových konárikov, ostatné preventívne vyštipovať preč, aby zbytočne “nekradli” výživu ostatným častiam rastliny, kvetom a budúcim plodom alebo ich môžeme priebežne zaodrezkovať, výborne zakoreňujú, budeme mať tak sadenice pre budúce pestovanie v následujúcom roku, sezóne. Taktiež z rastliny odstraňujeme aj hlavnú vetvu pokračujúcu v raste za kvetom, ak by sme tak neurobili, mohlo by sa stať, že by kvety opadali a prišli by sme o podstatnú časť budúcej úrody. Pepíno je najvhodnejšie pestovať v samozavlažovacích truhlíkoch, ktoré priamo zabezpečujú aj vodnú zálohu, keďže rastliny hlavne počas letných sparných dní spotrebujú najviac vody. Veľmi vhodné sú aj väčšie závesné nádoby tiež so spodným rezervoárom vody.

Rastliny nikdy nemnožíme semenami, keďže semenáče nevykazujú vlastňosti rodičovských rastlín, sú veľmi variabilné v raste, je tu problém so samoopeľovaním rastlín. Sú síce na svete odchýlky pepíno gold, ale sú to šľachtence, ktoré boli vyselektované predcíznou prácou pre ďalšie množenie a pestovanie v Peru, Chille a Ekvádore.

Rozmnožovanie odrezkami je veľmi jednoduché, striháme asi 8 cm dlhé odrezky, ktoré ihned zapichujeme do výživného ľahkého substrátu. Zakoreňujú už po niekoľkých dňoch.  Na fotografii vidieť odrezky pepín 2
týždne po zakorenení.
Pepino Gold
Takto rozmnožené rastliny ešte v daný rok rodia. Dozrievajúce plody necháme na strome až do úplnej zrelosti, kedy docieľujú najlepšej kvality. Predčasne otrhané plody síce dojdú aj pri izbovej teplote za oknom, podobne, ako paradajka, nikdy však už na takom plode nedocielime unikátnej sladkosti tak, ako keď plod dozreje do plnej zrelosti na strome.

Závlaha pepína by mala byť bohatá, pepino takmer netrpí hnilobou koreňov, pozor by sme mali dávať len pri počiatočnom raste po rozmnožení, dospelé rastliny sú podľa mojich skúseností absolútne imúnne.

Rez rastlín: nepraktizujeme hlboký rez, až tesne  pred  zimným odpočinkom alebo rastliny zrežeme na jar.

Pepino je síce odolné voči preliatiu, ale dosť trpí škodcami, hlavne ak je umiestnené v suchých priestoroch, preto je výhodnejšie jeho umiestnenie na terasách, balkónoch, v skleníkoch alebo v zasadené sce v nádobe /najlepšie samozavlažovací truhlík/, ale umiestnené v záhrade v tráve, pri bazénoch, v altánkoch a podobne.

Čo sa týka nedozretých plodov, nemusíme čakať, kým nám dozrejú na okne, môžeme ich použiť namiesto uhoriek, kedy najviac vystihujú ich chuť.

Prajem všetkým pestovateľom pepína každoročne bohatú úrodu a dobrú chuť 😀 .

Pestovanie tropických a subtropických rastlín